Prečo nezdravo plníme potreby iných
Pretože nemáme dostatočné sebavedomie a sme plní strachu.
Byť za dobrého fakt nefunguje
Príčinou byť takpovediac za pekného býva častým dôvodom, prečo plníme potreby iných a nevieme povedať nie. Semináre na to, ako si lepšie manažovať čas a ako sa naučiť povedať nie, fungovať nebudú. Môžu nadchnúť a netvrdím, že tento typ vzdelávania sa a rôzne semináre neposkytujú ľuďom hodnotu. Určite áno, no chýba tam základ – práca na vlastnom sebavedomí.
Narazíme však na to, že radi by sme povedali niekomu, nie, nedá sa, nemôžem, nestíham, no nemáme dostatočné sebavedomie a uvedomenie si vlastnej hodnoty. To môže spočívať zo strachu zo zosmiešňovania a z osočovania, ktoré môže prísť z druhej strany. Riskujeme, že sa urazí, bude na nás hnevať a tak ďalej. Každý poznáte tie vlastné dôvody.
Krátkozraké videnie
Dôvodom, prečo vychádzanie v ústrety a iným ľuďom v neprimeranej miere je skrátka strach. Ak totiž vyhovieme, či už stretnutiu alebo splneniu nejakej úlohy, alebo čohokoľvek, o čo nás druhá strana požiada, máme pocit, že takto je to v poriadku.
Sme na to, akýmsi spôsobom naučení. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo sa stane ak nebudete ostatným neustále takpovediac v ruke?
Mali ste strach z toho čo sa stane keď odmietnete nejakú záležitosť? Čoho ste sa konkrétne obávali? Bez toho, aby som odpovedal, pretože odpovede ohľadne vašich obáv poznáte vy, zistíte, že ste sa možno obávali toho, že nebudete už dosť dobrí. Je ale cesta byť dosť dobrý, len keď hovoríte všade áno? Odporúčam pozrieť si aj film Yes man. Ak už nič iné, tak toto vám minimálne pootvoril oči.
Moje obavy a prečo z toho von
Pestovanie si vzoru „Yes mana“ a človeka, ktorý uprednostňuje potreby iných pred sebou samým vzniklo z hlboko zakoreneného presvedčenia, že nie som dosť dobrý voči iným, nie som dostatočne hodnotný a atď.
Začalo sa to už na základnej a celkom iste to pokračovalo aj po celú strednú školu. Mal som zo seba mindráky. Ak som teda bol som požiadaný o nejakú pomoc, či už vo forme vypracovania domácej úlohy pomôcť s prenášaním nejakých vecí, bolo najjednoduchšie to prijať. Svoje potreby som dal bokom, pretože som minimalizoval risk, že tá konkrétna osoba sa mi môže pomstiť tým, že ma bude ohovárať pre môj vzhľad alebo schopnosti. Veď som jej pomohol, tak dúfam, že ma pred kamarátmi /kamarátkami nebude zosmiešňovať, aké mám krivé zuby.
Tak veľký strach, až som ho prekryl
Ten strach bol tak silný, že prekryl túto rukojemnícku drámu, ktorú som v sebe prežíval a potláčal a mal som paradoxne z toho radosť ako som mohol pomôcť iným. V skutočnosti a viem to až dnes, išlo o to, že som sa aspoň na nejakú dobu vyhol možno zosmiešňovaniu.
Ako z toho von?
Bude to postupné a nečakajte zázraky na počkanie. Moje odporúčanie je v zásade jednoduché. Pomáhajte druhým pretože je to niečo čo vás bude povznášať a je treba si uvedomiť, že pomáhanie druhým neprichádza vždy vtedy, keď máte na všetko čas.
Prichádza vo chvíľach, kedy možno nemáte čas, napriek tomu je dobré pestovať si tento zvyk. A snažiť sa pomôcť niekomu v takej miere akej môžete a dokážete.
Môj tip a možno akési skromné odporúčanie je nasledovné. Na začiatok postačí, keď si uvedomíte množstvo situácií, kedy vám nebolo vyhovené. Spomeňte si na takéto situácie a nájdete ich vo svojom okolí mnoho. Ľudia ani brvou nepohli, keď ste niečo potrebovali. Nemali čas alebo možnosti alebo jednoducho nechceli. Toto sa im nedá vyčítať a je to ich slobodné rozhodnutie. Myslíte si, že ich trápilo, či sa na nich hneváte? Naučte sa to aj vy a nebudete iný než ostatní.
