Koniec vianočným stresom raz a navždy

Vianoce sú akýmsi predelom roka, zároveň je to sviatok, ktorý mnohých stresuje.

Mnoho rokov dozadu, ešte počas strednej školy, som chápal Vianoce a prázdniny, ako možnosť oddýchnuť si a pripraviť sa do nového roku. Tiež dohnať nejaké resty v rámci domácich úloh.

Postupom času sa však Vianoce u mňa stávali čoraz viac stresujúcejšie, pretože ako pracujúci človek som musel voči spoločnosti spĺňať nejaké limity a nároky. Aspoň som si to myslel. Keď nelyžujete, ťažko sa vám odpovedá, či idete na lyžovačku a keď nie, tak prečo? Jasné, že teraz sa mi to zdá veľmi jednoduché a malicherné, avšak v minulosti som pociťoval akýsi pocit nátlaku. Teraz mám f ****.

Toto musí byť dokonalé, tam to treba pripraviť, takto to má byť a toto ešte treba a koľko budem platiť za darčeky a vyjde mi to vôbec atď. Do toho treba ešte započítať i nervozitu z vianočných stretnutí, či už s rodinou alebo so známymi.

Netvrdím, že psychologická zmena u mňa nastala okamžite. Menilo sa to a niektoré Vianoce boli pokojnejšie v mojej mysli, iné až tak nie. Striedalo sa to.

Ako to robím teraz?

A ďalšia otázka a prečo už nechcem byť z vianočnej atmosféry nerôzny? Z pohľadu biorytmu sú vianočné sviatky niečo, čo nás môže celkom rozhodiť. Niektorí si hovoríte už, aby sa Vianoce skončili a bolo zase všetko normálne. To som si hovoril aj ja a súvisí to možno s tým, že mnohí máme zabehnuté koľaje, v ktorých sa cítime najlepšie.

Teraz sa snažím brať Vianoce ako sviatok, ktorý je príjemný a môžem si na chvíľu oddýchnuť. Neznamená to však, že budem, potrebuje plniť potreby iných. A už vôbec, že sa budem snažiť vo všetkom vyhovieť ostatným.

Keď máte v prdeli chrbát, máte len jedno želanie

Pred niekoľkými rokmi sa mi stal úraz, ktorý má ovplyvnil a súviselo s chrbtom, takže sa mi horšie pohybovalo. Iste vám nemusím hovoriť, aké jediné želanie som mala Vianoce. Bolo to zostať zdravý a zostať aspoň na pol ceste k úspechu, ku ktorému som sa blížil. Tým bolo a stále je postupné vyriešenie zdravia aspoň do tej podoby, aby som sa mohol normálne pohybovať žiť.

Na maratón to nebolo, ani na rekordy v posilňovni, ale do obchodu a do práce sa s tým dalo zájsť. Postupne ako sa mi stav zlepšoval, je zrejmé, že sa pridávali ďalšie želania. Je jasné, že ak sa nemusíte sústrediť na bolesť alebo nemáte obavu z toho, že sa vám bolesť vráti, budete mať logicky viac želaní a prianí a plánov. Je to prirodzené, avšak stále rozmýšľam nad tým, že Vianoce nie sú o tom, aby som plnil potreby iných. Chcem si oddýchnuť sám za seba a mám na to právo.

Netvrdím, že niekto po mne niekedy chcel, aby som plnil potreby iných. Možno si to ľudia len neuvedomovali. Len sme ich tak chápali a ich vyslovené priania neboli možno myslené ako rozkaz.

Nech už ste kdekoľvek a v akejkoľvek situácii, máte právo na to, aby ste si Vianoce vychutnali z časti aj podľa seba. To, ako veľkú časť venujete sami sebe, záleží na vás. Nie je nič zlé na tom, ak nechcete jesť tony sladkého alebo sa nechať strhnúť nervozitou v čase príprav.

Čo robím cez Vianoce ja?

·       Zacvičím si doma

·       Idem sa prejsť striedam rýchlu a pomalú chôdzu s uvedomením si na správne držanie tela.

·       Pozriem si dobrý film alebo si čítam nejaké knihy, prípadne časopisy, na ktoré som doteraz nemal čas.

·       Snažím sa nevyspávať a ponechať si režim klasického pracovného týždňa. Telo nevie čo sú Vianoce, to my mu to povieme. Pre mňa je to len bežný pracovný deň, respektíve v závislosti na tom ako Vianoce vyjdú.

Držím vám palce aby ste nielen cez Vianoce dokázali zostať sami sebou a nemali zlý pocit z toho, ak sa vám do niečoho nechce, alebo máte iný pohľad na dianie okolo vás. Zostaňte silný a charakterný voči sebe. To jediné vám niekedy v danom momente zostáva.