Môj pohľad, prečo si kupujeme zbytočnosti

Lebo máme pocit, že ich potrebujeme a zlepší nám to život.

Zamýšľal som sa nad tým prečo si kupujeme niekedy zbytočné veci. Je veľmi jednoduché sa poohliadnuť za sebou a zistiť, že mnoho veci, ktoré sme si kúpili, už nepotrebujeme. Tu nejde o to, aby sme mali výčitky, ale aby sme možno prechádzali tomu, či naozaj a ktoré veci potrebujeme.

Veľmi nerád kupujem oblečenie, pretože ho musím ísť väčšinou vyskúšať a to sa mi naozaj nechce. Najmä nie v zimných mesiacoch, kedy zo seba musím zobliecť mnoho vrstiev a skúšať nejakú košeľu, tričko alebo rifle.

Ja viem, že kupovanie zbytočnosti nie je len o oblečení alebo elektronike či rôznych doplnkoch. Je to o rôznych drobnostiach, ktoré je možno že potrebujeme. Možno nie. Máme skrátka pocit, že by sa nám zišli, či už je to, nový pohár, nový nožík kuchyne, nový mobil, nové skrátka čokoľvek.

Popudy, ktoré nás donútia kúpiť si konkrétnu vec a však, majú korene inde. Máme pocit, že s ňou budeme lepší, viacej stihneme alebo nám pomôže mať kvalitnejší život. Nie vždy to funguje a ja rozumiem, že má užitočné veci a môcť si ich dovoliť je vynikajúca vec. Vôbec nechcem rozprávať o toho, ako je potrebné riešiť v minimalizme. S tým až tak veľmi nesúhlasím a zároveň viem, že zahltenie vecami nás môže zaťažovať.

Minimalizuje napríklad kupovanie ozdôb alebo rôznych maličkostí. Akosi mám radšej väčšie veci a ak mám kupovať 10 malých obrázkov radšej si odložím peniaze a niekedy v budúcnosti si kúpim pokojne aj dvojmetrový obraz na stenu. To len ako príklad.

Ako som na to prišiel?

Musím zároveň dodať, že môj spôsob rozmýšľania je daný aj mojím spôsobom života. Po väčšinu života bývam v rôznych podnájmoch a sťahovanie je vec, ktorú treba z času na čas absolvovať. No a vtedy vidíte koľko vecí reálne máte.

To bol aj dôvod, prečo som si doteraz nekúpil televízor, pretože sa mi to nechce prenášať. Mám počítač a na notebooku si pozriem aj filmy a aj keď tam nie je tak veľký obraz, som na to zvyknutý.

Minimalizmus nie je spása

Tiež ma veľmi hnevalo, keď som nejakú vec mal, no bola v škatuli a prišiel som na to až neskôr. Určite nie vtedy, keď som tú vec potreboval. Minimalisti chcú vystačiť so 100 položkami celkovo. Toto nie je pre mňa. Nie v počte 100 kusov.

Určite nesúhlasím s tým, aby ste chodili na dovolenku bez vecí a potom si všetko v danej krajine kúpite. Je predsa logické, že zubnú pastu a kefku si zabalíte so sebou, ako potom zháňať obchody, kde ju kúpiť a to často ešte ťažšie.

Dokonca mám veci do zásoby a dvakrát. Je to normálne, pretože ak sa vám pokazí 1 nabíjačka na mobil, je užitočné mať inú aj keď nie rovnakú. Ale viem, prečo ju mám a prečo nemám x somarín, na ktoré sadá prach a nemajú využitie.

Rozhodovacia paralýza a starostlivosť o veci

Je možné, že žijete podobným spôsobom ako ja a zamýšľate sa nad vecami. Čo plná skriňa oblečenia? AJ tak si ráno „nemáte čo obliezť“ :-). Nevýhodou tohto je, že je zároveň vyhnete rozhodovacej paralýze.

Nemáte rutiny? To znamená, že musíte urobiť priveľa rozhodnutí ešte než vôbec opustíte svoj byt. Práve ste si časť energie, ktorú budete musieť venovať v práci, vymenili mnoho nepodstatných rozhodnutí už ráno (čo si obliezť, kde mám veci atď. ).

Myslíte pri budúcich nákupoch, či danú položku naozaj potrebujete. Nechajte si pár dní na rozhodnutie a uvidíte potom.